Čo je aikido-合気道

Aikidó je jedno z najmladších japonských bojových umení. Vytvoril ho v prvej polovici 20. storočia Morihei Uešiba (1883-1969) po dlhoročnom štúdiu starých škôl šermu a boja bez zbraní. To je dôvod, prečo na fyzickej úrovni obsahuje aikidó hody a znehybnenia pripomínajúce džudžucu a tiež prečo sa popri technikách bez zbraní cvičí aj s mečom, palicou či nožom. Aikidó sa nezameriava na údery a kopy, skôr využíva energiu útoku na jeho neutralizáciu. Z toho vyplýva obranný charakter umenia. Samotné techniky sa nevykonávajú staticky, dôraz sa naopak kladie na dynamiku pohybu.

Hoci na prvý pohľad sa aikidó javí ako súbor sebaobranných techník, tento obal skrýva oveľa širšie možnosti – rozvoj vo fyzickej i psychickej oblasti, zdravotnú stránku a aj duchovný vhľad. Takáto pestrá paleta umožňuje každému študentovi nájsť si v aikidó svoju vlastnú cestu. Zakladateľ kládol dôraz na morálne a duchovné aspekty tohto umenia, najmä na rozvoj harmónie a mieru. Slovo aikidó sa často prekladá ako "cesta harmónie" a harmóniu je možné chápať ako súlad so samým sebou, s okolím, s prírodou alebo s vesmírom. A aj keď sa myšlienka mieru v bojovom umení môže zdať paradoxnou, v prípade aikidó je nosným pilierom súčastne technickej aj duchovnej stránky.